zážitkové fotenie s Ľubošom.

Ahojte! Ak ma sledujete na instagrame, presne pred tromi týždňami som vám ukazovala moje poriadne doráňané nohy, no nadšenie a radosť z fotiek prevážili aj tieto zranenia. Ako som k nim teda vlastne prišla?

Bola krásna teplá a slnečná sobota a my sme sa s Ľubošom vybrali na miesto, kúsok vzdialené od Prešova, Sigord. Úprimne, nikdy som tam nebola, ale po pár minútach tam som si povedala, že tu ešte určite cez leto prídem. Sranda bola, že všade vôkol boli cyklisti, ľudia na korčuliach, s deťmi – všetci, samozrejme, športovo oblečení, len ja som si tam prišla v šatách ako taká víla 😀 ale tak po prvé – povedzme si úprimne, mne pozornosť nevadí a po druhé, Ľuboš s obrovským foťákom v ruke kráčal vedľa mňa, takže vyzeralo to profesionálne 😀

Najskôr sme nafotili fotky v tmavomodrých šatách, chodili sme po lese, Ľuboš hľadal tie „správe uhly“ , musela som sa postaviť podľa toho, ako svietilo slnko a i keď to na fotkách nevidno, takmer celý čas som bola bosá. (takže si viete predstaviť, ako som opatrne kráčala lesnou cestou plnou kamienkov a konárikov 😀 ale nie, ešte nie sme pri zraneniach)

Po cca hodinke a pol sme teda prešli na druhé fotenie a vlastne presne kvôli takýmto záberom sme tu prišli. Ľuboš vytiahol červenú stoličku z auta a hybaj do vody. Kiežby bola teplejšia a hneď by to bolo príjemnejšie. Spoločne sme zhodnotili, že voda nemala viac ako 5°C. No a tu prichádzame k zraneniu. Ako som prichádzala k vode, poškriabala som sa na suchých kriakoch, ale spočiatku som si to vôbec nevšimla, nič ma neštípalo, až počas fotenia mi Ľuboš povedal, že krvácam. haha. nejaké tie jazvičky mám ešte stále a Ľuboš mal viac práve s retušovaním.

Prvý sa vyzul Ľuboš, aby mi pripravil stoličku. Moja úloha bola prejsť na druhú stranu brehu. Ešte obutá som sa snažila prejsť po väčších kameňoch, no asi na druhom sa mi šmykla noha, skoro som spadla a obidve nohy som mala po členky vo vode. (hej, mala som biele botasky) Takže už mi to bolo jedno, prešla som to, na druhom brehu som sa vyzula aj ja a pomaly som sa bosá presunula k stoličke. Usadila som sa a síce som mala nohy namočené len chvíľu, stačilo mi 😀 Obdivujem Ľuboša, ako v tej vode stál niekoľko minút a fotil ma. Áno, on stál celý čas vo vode. Škoda, že nemáme žiadnu „backstage“ fotku 😀

No ale ako tak pozerám, celkom som sa rozpísala. Každopádne, Ľubošovi ďakujem veľmi pekne za takúto príležitosť, pretože fotiť s ním ma vždy baví. Fotky sú nádherné a najradšej by som si všetky zarámovala. Je to úžasné, ako dokáže fotku odfotiť tak, že má každá veľkú emóciu a aj napriek tomu, že fotka nevie rozprávať, vyvoláva u vás pocity ❤️ Zvyšok fotiek nájdete na jeho stránke, kde môžete omkrnúť aj ďalšiu jeho skvelú prácu! ♥