valentín ♥

14.február. Pre niekoho to znamená stres z toho, čo kúpiť partnerke, pre iného deň ako každý iný. Asi tak ako Štedrý deň. Viete, prečo sa vôbec tento sviatok oslavuje a ako vznikol? Bolo to ešte v 3.storočí nášho letopočtu, kedy vládol cisár Claudius II. Zakázal sa svojim mužom vo vojsku sobášiť aj ženiť, pretože sa im veľmi ťažko odchádzalo od rodín do vojny. No vtedajší kňaz Valentín oddával páry potajme a keď sa to Claudius II. dozvedel, poslal ho na trest smrti. Poprava sa uskutočnila 14.februára v roku 296. Pred svojou smrťou napísal Valentín milostný list dcére väzenského dozorcu, do ktorej sa zaľúbil. A tak vzniklo prvé Valentínke prianie. O 173 rokov neskôr bol Valentín vyhlásený za svätého a uznaného za patróna zaľúbených.

Ale vráťme sa k tým mužom. A ich ženám. Keď je človek zaľúbený, je zraniteľnejší. To mi určite dáte za pravdu. Ako sa vlastne človek zmení, keď sa zaľúbi? Nosí „ružové okuliare“ a robí blbosti? Myslím, že je to individuálne, no niečo predsa len spoločné. Je pre toho druhého schopný urobiť čokoľvek. Teda ak úprimne ľúbi. Nechce toho veľa, len aby ten druhý bol šťastný. Ľahko sa povie, no ťažšie realizuje. Láska nie je iba o tom, keď poviete „ľúbim ťa zlatko“, ale aj vtedy, keď vyslovíte „zapni si pás, prosím“ , „miláčik, dnes je vonku naozaj zima, daj si tú čiapku“ , „daj, ponesiem ti tú tašku s nákupom“ , či „ten posledný kúsok koláča je tvoj srdiečko“. Je to viac o skutkoch ako o slovách. Slová vám nedajú pusu, nechytia za ruku ani vás z celej sily neobjímu, že už ste konečne doma.

Minule som videla na internete taký vtip, že dnes už aj mlieko ma dlhšiu trvanlivosť ako dnešné vzťahy. A, žiaľ, je to tak. A viete prečo? Pretože nebojujeme. Pretože nemáme čas riešiť problémy vo vzťahu. Pretože stále len niekam utekáme. Pretože si myslíme, že veď príde ďalší, či ďalšia a bude dobre. Nebude. Žiaden vzťah nie je bezkonfliktný, či stopercentne idylický. Ale vždy, vždy je potreba si nájsť čas a rozprávať sa. Bez komunikácie to viazne. A to v každom veku.

Ak ste našli svoju „spriaznenú dušu“, držte sa jej. A verte, že to bude stáť za to. Ja som ju už našla a držím sa jej ako kliešť (haha). Spolu sa smejeme, cestujeme, študujeme, milujeme, nakupujeme, rozprávame, šteklíme… A hlavne, dôverujeme. S takou spriaznenou dušou sa nikdy nenudíte a aj keď to nevyslovíte, ten druhý už aj tak presne vie, čo ste chceli povedať. Plánujete si budúcnosť a užívate si každý spoločný okamih. A to je na tom to krásne. Ach, tá láska.

Chlapci, chlapi, muži, darujte svojej priateľke, či manželke kvety len tak, nie len na Valentína. Trebárs aj každý mesiac (namiesto jednej krabičky cigariet kúpite krásnu červenú ružu). Viete, ako veľmi máme tie kvety rady. Vytvorte si Valentína častejšie, nie len raz do roka. A hlavne sa nevzdávajte a bojujte. Láska niekedy bolí, ale je to jediné, čo nás drží nažive.

Krásneho Valentína želám! 🙂