úprimnosť sa nenosí.

Najskôr začnem sebou. Snažím sa byť úprimná a som ten typ osoby – čo na srdci, to na jazyku. I keď niekedy by som mohla byť radšej ticho. A niekedy aj som. (pre dobro ostatných) No myslím to tak, že ak sa mi nepáči kamarátkine či sestrino tričko, tak jej to poviem. Ak sa ma niekto opýta na jeho názor, nesnažím sa povedať všetko len to najlepšie. Samozrejme, nemám potrebu nikoho kritizovať, ale konštruktívna kritika nás môže len posunúť a nie naopak. Ak ma niečo trápi, či niečo vadí, úprimne sa k tomu Vikimu vyjadrím. Ak mi niekto nesedí, či nepáči sa mi, čo robí, nebudem sa hrať, že sme super kamoši. Nakoľko som dosť spontánna, úprimnosť je s ňou ruka v ruke, pretože ja sa neviem na niečo hrať. Ako to cítim, tak to poviem.

Podľa mňa úprimnosť úzko hraničí s drzosťou. Je pekné, ak je niekto úprimný, no musí to vedieť aj „podať“, pretože záleží od tónu, výber slov a celkového prejavu, ako to napokon celé vyznie. Musíme vedieť rozlíšiť, v akej spoločnosti sa nachádzame a ako sa správne vyjadriť. Medzi kamarátmi či spolužiakmi môžeme kľudne použiť uštipačný tón či nenásilnú nadávku vrámci srandy, no ak sa máme vyjadriť na hodine či v práci na porade, tam už korigujeme všetko, čo nám výjde z úst.

No a potom tu máme kategóriu, ktorú by som nazvala „online úprimnosť“ , kde sa skrývame za nicky, prezývky a sociálne účty a nadávame, ponižujeme a osočujeme jedna radosť. Tvárime sa, že podávame úprimný názor, no reálne si veľa ľudí len rieši svoje vlastné komplexy. Z niektorých komentárov mám pocit, že človek to vôbec ani tak nemyslí, len má potrebu si “rypnúť” , no naživo by si to určite nedovolil.
No na druhej strane je tu, chvalabohu, priestor aj na pochvalu, milé slová či povzbudenie. Mám radosť, ak môžem niekoho či niečo pochváliť a viem, že tým toho druhého poteším. No nerobím to preto, aby ma ten druhý mal radšej či niečo podobné, mne to naozaj robí radosť a vo väčšine prípadov chválim naživo a nemám s tým problém. Kiež by sme viac šírili pozitívnu energiu namiesto závisti a nenávisti.

Nabudúce, ak budeme chcieť niekoho skritizovať, prv sa pozrime na seba, potom si situáciu zoberme z druhej strany (prečo sa ten dotyčný správa tak či tak alebo prečo je taký chudý a má zelené vlasy) a potom sa slušne a rozumne vyjadrujme ♥