šialených 21 hodín.

Ráno budík o 5:30, raňajky, príprava chlebíčkov, namaľovať sa, vychystať a hybaj na vlak. Tentokrát nič nemeškalo a o 7:05 sme už boli v Londýne. Mali sme namierené na Borough Market, ale po blízku je London Bridge, kde sme sa zastavili ako prvé. Bolo tam nádherne! Práve vychádzalo slniečko, ranní bežci, nie tak frekventovaná premávka a my dvaja. Dokonalá romantika 😀 ♥

Tak a k spomínanému Borough Market. Metrom od vlaku ( zastávka St. Pancras) to bolo nejakých 15-20 minút. Otváral sa o 8:00 a my sme tam boli medzi prvými. Ľudia dokončovali vykladanie tovaru, začali pripravovať rôzne mňamky. Rozvoniavala tam ranná káva, ktorá sa prelínala s vôňou čerstvého ovocia, grilovaného mäsa, rýb a sladkých koláčov. Neodporúčala by som vám tam ísť chladní, lebo by ste nevedeli čo najskôr a určite by ste najradšej zjedli všetko 😀 Veľmi sa nám s Vikim páčili ženy v staršom veku, ktoré prišli s prútenými košíkmi. Úplne to dotváralo dojem takého „home-made“ a „fresh“. Určite to malo svoje čaro a myslím si, že cez Vianoce tam musí byť nádherne. Keď sa pridá vianočná výzdoba, varené vínko a medovníky, zážitok zaručený! 🙂 Ak budete v Londýne, skočte sa tam pozrieť, vstup voľný 🙂

Čo sme ešte stihli, bola Oxford Street. Preplnené ulice, dopravná zápcha, Čínania, Černosi, Poliaci a takto by som mohla pokračovať ešte dlho. Chcela som tým len povedať, že to tam je rôznorodé 😀 Oxford Street je vlastne jedna nekonečne dlhá ulica, po oboch stranách obchody. Od povedzme lacnejších značiek po pre mňa dosť drahé a nedostupné. Ale na druhú stranu, bola som v obchodoch ako Gucci alebo Louis Vuitton, ale žeby ma niečo zaujalo, to nie. Ja mám práve pocit, že čím to je drahšie, tým to vyzerá horšie a gýčovejšie 😀 Ale to je len môj názor, na nikoho neútočím 🙂

SALE sekcia a šťastná žena 😀

No ale vlastne prečo sa tento článok volá „šialených 21 hodín? “ Odlietame o tri týždne a toto bola posledná voľná sobota, pretože ďalšie dve ideme na futbalový štadión. Tak sme sa s Vikim rozhodli, že si zájdeme do Londýna, pozrieme iné časti a využijeme to, že sme tak blízko. No v piatok nám volala agentúra, že majú pre nás prácu od 18 do 2 v noci. Nevedeli sme presne, čo to bude zač, ale povedali nám, že máme príjsť v čiernych nohaviciach a čiernych košeliach. Keď sme si miesto dali do Googlu, vyhodilo nám, že sú to haly na oslavy a svadby a že je to pri futbalovom štadióne v Gravesende.
Napadlo nám, že Londýn zrušíme, ale potom sme sa rozhodli, že aspoň na pol dňa a potom rovno pôjdeme tam 🙂 Tak aj bolo. Ešte sme si po ceste rýchlo kúpili aspoň mekáč, doma sa prezliekli a utekali na autobus 😀
Keď sme prišli na to požadované miesto, schádzala sa hŕstka vyobliekaných ľudí, ale nevesta nás presvedčila, že sme sa ocitli na svadbe 😀 Ja som bola na svadbe v hale a Viki v obrovskom stane na vonkajšej svadbe. Naša úloha bola zbierať poháre zo stoloch starať sa o občerstvenie. Na každej svadbe bol bar, kde si hostia mohli kúpiť, čo chcú.
Aká bola svadba? Mne pripadala skôr ako nejaká oslava. Žiaden program, prezliekanie, dokonca žiadne koláče, len svadobná torta. Na stoloch bolo len víno, nie ako u nás, pijatika, koláče, voda. Alkohol si hostia kupovali pri spomínanom bare. Svadba sa skončila niečo pred 1, čo v porovnaní s našimi svadbami, sa o takomto čase len rozbiehame 😀 Nezastrehla som ani žiadne družičky, hádzanie kytice, či tanec s nevestou. Ale to je len jedna svadba z miliónu. Zas nemôžem povedať, že presne takéto sú všetky anglické svadby. Ale naše sú veselšie a živšie a už sa teším na tú našu 😀 ♥
Takže tak, ako sme ráno o 5:30 vstali, sme o 2:30 zaľahli do postele 😀

Krásny víkend prajem! 🙂

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.