prečo vlastne študujem?

Pred časom som prežívala dva maximálne demotivujúce týždne za posledné obdobie. Jasné, stáva sa mi, že mám zlý deň v škole, niečo sa mi nevydarí alebo ma nahnevá nejaká profesorka. Ale toto bolo iné. Môj blog vám má priniesť veselšiu náladu, ale aj napriek tomu by som sa s vami o tieto pocity chcela podeliť.

Neviem presne akou udalosťou sa to spustilo, ale prestala ma baviť škola natoľko, že som rozmýšľala, že skončím. Som osoba, ktorá rada tvorí, píše, číta, no nemyslím tým seminárky či povinné čítanie. Povedzme si úprimne, koho kedy bavilo povinné čítanie. Mňa nikdy ( možno až na nejaké 4 diela). Sú to diela, ktoré sú pre mňa nudné, nič mi do života nedajú a zbytočne ma oberajú o čas, ktorý by som mohla stráviť čítaním knižky, ktorú si zvolím ja. V tomto mám dosť jasný pohľad, i keď možno veľa z vás bude proti.

A keď sme pri tom písaní. Aký zmysel má písanie bakalárskej práce? To akože keď napíšem 50 strán s prepáčením blbostí a omáčok, zodpovedá to mojej inteligencii? Má ma to nejako popri mojom študovaní obohatiť? Pomôcť? Akurát, čo mi to žerie nervy a čas.

Potom prídem na hodinu, kde sa profesorka vyvyšuje a správa sa, ako keby som bola v nebi a mám byť za to nesmierne vďačná. Ona tento predmet vyučuje veeľmi veľa rokov, teda dookola to isté, ale ja si to mám všetko pamätať tiež a zaradom sypať z rukáva. A, samozrejme, veci aj z minulého roka. Tie ako prvé. A, samozrejme, to, že sa učíme veci,ktoré NIKDY nevyužijeme, o tom ani písať nejdem.

Práve aj na jednej hodine sme sa rozprávali, čo by sme zmenili na školstve a väčšina sme sa zhodli, že máme málo praxe. Všetci sa len učíme teórie (ktoré aj tak po skúške zabudneme) a keď to máme uplatniť do praxe, nevieme. Na čo je niekomu vedieť perfektne gramatiku z angličtiny, keď sa bojí rozprávať? Na čo mi je vedieť, ako byť správnym učiteľom, keď nemám možnosť učiť? Tento semester ma čaká prax. Teda praxou by som to nenazvala. Budem sedieť v kúte triedy a pozerať na učiteľa ako vyučuje a potom z toho napíšem prácu. Čožeee?? Toto mi má pomôcť? To som posledných 15 rokov nesedela v lavici? A nakoľko dotyční učitelia pravdepodobne budú vedieť, že tam prídeme na prax, myslíte, že sa budú správať tak, ako normálne? Podľa mňa urobia ukážkovú hodinu. A ešte jedna malá drobnosť, študujem angličtinu a nemčinu, no je možné, že budem sedieť na matematike a chémii. “Super!“

Človek s titulom pre mňa nie je jednoznačne inteligentnejší ako človek bez neho. Človek s navyše písmenkami pred či za menom automaticky neznamená ľudskosť, spoľahlivosť či šikovnosť. Mnoho ľudí bez titulu sú oveľa zručnejší. Pretože to je ďalšia vec, ktorá ma hnevá. Ukážkový životopis po vysokej škole by mal byť s čo najvyšším titulom a niekoľko ročnou praxou. Haha. Ak je človek schopný, naučí sa všetko. Mám pocit, že ľudom chýba zodpovednosť. Z jedného dňa na druhý sa človek rozhodne skončiť v nejakej práci, ale pre istotu ani nezavolá. A žiaľ, toto vôbec nie je o vysokej škole, ale o osobnosti.

(No ale aby som všetko iba nezhadzovala, samozrejme, bez školy by som bola hlúpa a nevzdelaná, ale aj tak všetky podstatné veci praktické do života sa naučíme väčšinu mimo školy)

Čo by som robila, ak by som skončila? S Vikim sa zbalila a odišla niekam ďaleko. Prečo by som sa mala trápiť na nejakej vysokej škole, ktorej titul myslím, že ani nikde inde ako na Slovensku neplatí, keď môžem cestovať, objavovať svet a venovať sa naplno blogu? Venovať sa tomu, čo by ma napĺňalo nesmiernym šťastím? Ja viem, mám silné reči a vidím to jednoducho, ale možno to nie je úplne tak. Stačí urobiť ten prvý a základný krok. UROBIŤ ZMENU. Mojou inšpiráciou je pár @welifttogether a ja im silno držím prsty, aby to, čo robia, robili naďalej, pretože sú skvelí! ♥

Moja kríza o čosi poklesla a ja zatiaľ zostávam študovať, ale čo bude o rok, ešte sama neviem ..

 

8 thoughts on “prečo vlastne študujem?

  1. Ahoj. ? Tak chcela si nejakú spätnú väzbu, tu ju máš: S tým učením zbytočných „omáčok“ a slabou praxou ÚPLNE súhlasím. Nechápem, prečo do nás tlačia informácie, ktoré (aspoň ja) VŠETKY zabudnem. A to radšej nebudem hovoriť o všetkých tých seminárnych prácach a prezentáciach, nad ktorými strávime zbytočné hodiny, ktoré by sme mohli využiť k skutočnému štúdiu.

    Tiež obdivujem ambicióznych ľudí, ktorí si v živote plnia sny, či už cestovaním alebo inými aktivitami. Ale, popravde, už som alergická na na slovo bloger. ? To ozaj o desať – dvadsať rokov nebudeme mať žiadnych kvalifikovaných (a kvalitných) lekárov, právnikov, učiteľov, remeselníkov atď., pretože každý by chcel byť len youtuberom, blogerom, motivačným fitnesstrénerom a neviem kým ešte. Bojím sa toho, akým smerom sa uberá tento svet.

    1. ahoj 🙂 je pravda, že nad druhou časťou tvojej odpovede som sa takto nezamýšľala a určite máš pravdu. Ale na druhej strane veľa blogerov má popri tejto záľube aj normálnu prácu. Len sa musím dostať cez tie „sračky“ na škole, aby som si vôbec nejakú našla. A ďakujem veľmi pekne za názor! 🙂

  2. Veľmi ti držím palce, aby táto kríza prešla… Vždy som ti fandila a veľmi ťa obdivovala vo všetkom čo robíš… A s akou ľahkosťou to zvládaš.. Raz z teba bude úžasná učiteľka a deti ťa budu zbožnovat.. A tvoje štúdium bude vtedy len spomienkou na čudackych profesorov, ale aj na tých správnych, na spolužiakov, na hodiny strávené nad skripta i…a do tej doby… Nech nestrácaš svoj optimizmus… A nech je čo najmenej okolností, ktoré by ťa na tvojej ceste mohli odradiť… Ľ ť ?mamka

  3. Mirka, postupne si začínaš všímať otrepané klišé a zisťuješ možno ako skutočný svet skutočne aj funguje a na akých princípoch si zakladá. Odpoveď ohľadom školy už sama dobre vieš, len ti chýba odvaha svoju predstavu aj zrealizovať… Prečo si myslíš že si posledných 15 rokov so všetkými ostatnými sedela v škole? Prečo tak dlho? Prečo ste sa dookola učili stále to isté? Pretože škola nemá za úlohu vzdelávať, ale indokrinovať, asimilovať a privádzať ľudí už do zabehnutého systému. Jediným čím sa môžeme kvalifikovať, je označenie „konzumenti“ alebo „spotrebitelia“, pretože to v skutočnosti sme. Aký zmysel by malo pre elitu to, že by si svojich otrokov svojvolne vzdelávala? Áno, otrokov. Pretože tento fenomén sa žiaľ ešte neskončil, to že môžeš ísť po práci/škole domov a pustiť si telku, ešte neznamená, že nie si otrokom. Ale späť k vzdelávaniu, ja som presvedčený, že ak raz v živote budem mať dieťa, tak ho nikdy nedám do štátnej školy, veď prečo aj? Nič neefektívnejšie a hlúpejšie už ani existovať nemôže a dieťa by som si vzdelával sám a som si viac než istý, že po 15 rokoch kedy by boli jeho rovesníci zmaturovali, predčil by ich v každom jednom smere. Ak tú školu na to, čím sa chceš po dlhšiu dobu svojho života živiť nepotrebuješ, tak načo sa ňou trápiť? Veľa ľudí to robí len z jednej veci a to aby nakŕmili svoje ctené ego, prinajlepšom stále nevedia čo by chceli v živote robiť. Stavím sa, že keď si bola menšia a nie až tak veľmi ovplyvnená týmto skazeným systémom, vedela si presne čo si chcela robiť a kým si chcela byť, aspoň ja som to takto mal, no po rokoch školského brainwashu už absolútne nepoznám zmysel svojej cesty. Je to veľmi veľa o čom by som vedel písať, ale myslím že na teraz to stačilo. Let the chips fall where they may.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.