prečo urážame cudzích ľudí?

Ahojte! Neviem, či to mám len ja, ale poslednú dobu na mňa na instagrame „vyskakuje“ téma kritika a postoje k nej. Nielen môj Viki, ale aj rodina by vám vedela povedať, že ja mám odpoveď na všetko a rada sa k veciam vyjadrujem, no mám svoje hranice, pretože sú veci, ktoré by sme si radšej mali nechať pre seba a neubližovať zbytočne druhým.

No počas svojho života som sa naučila jedno. ŽI A NECHAJ ŽIŤ ♥ Zoberme si príklad @alexwortex69, pretože tú asi pozná každý. Prečo by som ju ja mala kritizovať, nadávať jej a osočovať ju, ak neubližuje ani mne ani nikomu inému tým, čo si na seba (ne)oblečie. Ja by som sa tak neobliekla, nie som taký exhibicionista a je to úplne v poriadku. Bodka. Neholí si podpazušie a čo?! Mne by to nevyhovovalo, tak ja si ho holím a ona nie. Bodka. Nemusíme jej nadávať, že je prasa, musí smrdieť a podobné debiliny. A vlastne ani nejde o Alex, jednoducho ide o náš celkový postoj na instagrame.

Za obrazovkou sme predsa len smelší a naživo by sme to tej osobe určite nepovedali. A najviac ma zaráža vôbec, že PREČO ľudia píšu také škaredé veci, prečo musia všetko kritizovať a prečo musia ostatných urážať. Dievča má dieťa v 16 – fuj, štetka, dievča ľahkých mravov. Ale čo ak bola znásilnená či proste to dieťa chcela? Akurát dnes som bola na livestreame @biankarumanova, ktorá má vlastnú značku nohavíc, je jasné, že nie je prvá ani posledná, ktorá vyrába tepláky, ale prečo tam musí prísť dievča, ktoré jej bude hovoriť, ako sa „opičí“ po ostatných. To ako keby sme nadávali na Lidl, že opakujú a tiež predávajú banány ako v Kauflande. Veď, preboha, nechajme žiť jej sen, darí sa jej v tom a keď to dievča tie nohavice nechce, nikto ju nenúti si ich kúpiť, bodka.

Ak sledujete @petush.nasklee, určite viete, že je často krát terčom toho, že používa anglické či nemecké slovíčka počas konverzácie. Z môho pohľadu je to výhoda, pretože sem-tam sa niečo „priučím.“ Ale ak to niekomu vadí, nech hodí „unfollow“ a bodka. Na čo jej kto má dookola písať, že sa to nepatrí. A, mimochodom, čo sa vlastne patrí a čo nie? Je to individuálne. Instagram je skvelý v tom, že si môžme my vybrať, koho chceme sledovať a kto nás inšpiruje – nie je to miesto, aby som si vybrala osobu, ktorú budem dookola osočovať. Načo je to, prosím vám, dobré?

Alebo príklad z môjho života, kedy mi dievča, ktoré ma sleduje, odpovedalo niekoľko krát na storíčka, aká som kvôli akné škaredá, či kde som nechala prsia. (tak som jej odpísala, že som si ich dnes odložila v skrini a že ich nepoužívam každý deň) Prečo si niekto dá tú námahu, aby ma sledoval len preto, aby mi písal škaredé veci? Ja som uzrozumená žena, ale ak by to napísala nejakému 15 ročnému dievčaťu, mohlo by to dopadnúť aj oveľa horšie, pretože nikdy nevieme, ako to ten druhý zoberie. Veľmi by ma zaujímalo, či po napísaní hnusného komentára sa ten človek akože pochváli, že ty brďo, dnes bol dobrý deň, zhejtoval som už dvoch ľudí alebo čo.

A takto by som mohla pokračovať ďalej. A to ani nehovorím o „super mamičkách“, ktoré sú najmúdrejšie na svete a tie zvyšné to robia úplne zle. Mám pocit, že medzi dobre mierenou radou a kritikou je veľmi tenká hranica. Pre mňa platí jedno: ak tá dotyčná osoba neubližuje ani mne ani okoliu, nech si nosí čo chce, nech má vlasy, aké chce, nech si chodí s kým chce, nech si rozpráva ako chce a nech sa venuje čomu chce. Nezáviďme, starajme sa o svoj život, o svoje šťastie, o seba. Utrieďme si svoje pocity, majme sa radi a skôr si urobme poriadok sami so sebou a potom zhodnoťme, či je to osočovanie naozaj potrebné ♥

Takže ak sa vás niekto nebaví, lezie vám na nervy či nepáči sa vám, hoďte „unfollow“, vymažte si ho z priateľov, odstrihnite sa od neho a žite si svoj život podľa seba. Prosím, buďme k sebe viac tolerantní a dnes namiesto škaredých slov niekoho pochváľme. Urobíme tak stokrát lepšie. Vaša Mia!