prečo sú ľudia milí len cez Vianoce?

Ahojte! Dnes by som rada rozobrala predvianočnú atmosféru, ktorá do veľkej miery ovplyvňuje nie len naše peňaženky, ale aj naše srdcia. Neviem, či ste sa nad tým niekedy zamysleli, ale možno ste si všimli, že všetky zbierky, charity či relácie v televízií o tom, ako by sme mali pomôcť a prispieť sa „vynárajú“ najmä teraz v predvianočnom období. My, ktorí sme na tom dobre až nadpriemerne, si uvedomíme, že predsa len máme viac, ako by sme potrebovali, tak prispejeme na rôzne zbierky, viac pomôžeme, kúpime si Notabene, pošleme niekoľko sms-iek, možno sa viac usmejeme na okoloidúcich ľudí na vianočných trhoch, potešíme niekoho blízkeho malým darčekom a v neposlednom rade snažíme sa byť priateľskí , VEĎ SÚ VIANOCE.

Ešte musím, samozrejme, brať do úvahy, že toto obdobie neovplyvní všetkých a niektorí stále ostanú nepríjemnými. Čo už, rovnováha musí byť .. ale vráťme sa práve k tým, ktorí sú milší či o kúsok lepší čo i len jeden mesiac v roku. Samozrejme, že je to fajn, aj keď je to len raz do roka, no niekedy by som chcela Vianoce dvakrát za rok. Nie kvôli darčekom, ale kvôli ľudskosti. Humánnosť, ktorá vôbec nie je zložitá, nepotrebujeme na ňu špeciálne vzorce či netreba ju študovať, treba ju len ŽIŤ. ♥

Sme uzatvorení do seba, pozeráme do mobilov, počúvame hudbu cez slúchadlá, kráčame hlavou dole a nezaujímame sa o cudzích. Mňa vždy tak zahreje pri srdiečku, keď nejaký chlapec pomôže staršej babičke nastúpiť či uvoľní jej miesto v autobuse. Minule som stála v Lidli v rade, mala som toho viac a videla staršiu pani za mnou, ktorá mala iba rožky a tak som ju pustila predo mňa, nech zbytočne nečaká. Pekne mi poďakovala, ľudia sa pozreli a tak strašne som chcela, aby si to všimli, ale nie preto, aby som sa ukázala, „aha, aká som super“, ale preto, že dobro sa šíri práve takto. Z človeka na človeka a ja verím, že som tým ovplyvnila aspoň jedného z nich a nabudúce aj on niekoho pustí v rade. Prosím, šírme dobrotu, pretože všetku lásku, ktorú dáte, sa vám vráti a ostane. ♥

Veľmi rada by som vám dnes napísala aj krátky príbeh, ktorý sa viaže k tomuto outfitu. Začnem kúskami a to červeným rolákom a hnedým kabátom, ktoré som si kúpila v Brne v sekáči a dokopy ma to vyšlo 160,- mala som obrovské šťastie 🙂 Fotenie sme s Broňou mali naplánované už niekoľko dní dopredu, no akurát v ten deň pršalo. Tak sme si zašli na kávu a povedali sme si, že snáď to prejde. Moje prosby boli vyslyšané, pršanie o čosi ustúpilo a tak sme pri mrholení predsa len nafotili, čo sme chceli. Sranda bola, že obďaleč bola akurát skupina tínedžerov, ktorí mali v ten deň skúšky z autoškoly, takže mali ma za menšiu atrakciu, ale mne to nevadilo a s fotkami som veľmi spokojná! Ďakujem Broni a prajem vám ešte veselý deň! Vaša Mia ♥

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.