prečo som na mesiac „odišla“ z instagramu a ako mi to pomohlo.

Ahojte! Niektorí ste možno zaregistrovali, iní nie, no na mesiac som svoju „sociálno-sieťovú“ aktivitu znížila na minimum. V prvom rade instagram, kde som vyše mesiaca nepridala žiaden príbeh ani fotku. 3 týždne som ani ja nesledovala príbehy a aktivity iných a posledný týždeň som si popozerala aj zopár príbehov. Na facebooku sledujem len politickú situáciu a (keďže je karanténa), som v kontakte s rodinou a priateľmi. Môj priemer na mobile sa po prvom týždni znížil o 86% a jedine čo, tak odpíšem na správy na fb, ig a pozriem zopár príbehov, ale je to tak do 30 minút denne.

Instagram som si založila spolu s blogom pred 3 rokmi a pohlcoval ma čoraz viac. No nakoľko som extrovertný typ a mám veľmi rada kontakt s ľuďmi, baví ma to. No a práve dôvod, prečo som odišla, boli paradoxne oni .. A ospravedlňujem sa, ak to bude napísané bez servítky, ale takto som to cítila.

Začalo to, dá sa povedať, celkom „nevinne“. Ja neznášam, keď niekto príde do posilky do šatne a nepozdraví sa a hlavne tie „pipiny“, čo cvičia neviem jak a výchova nikde .. základom slušnosti je pozdraviť sa, poprosiť a poďakovať. Ak toto niekto neovláda, buď zlyhali rodičia alebo človek samotný.
Potom som mala krátku hádku s predavačkou v Lidli, pretože mala na začiatku kasy napísané na tabuľke, že momentálne nie je možné platiť platobnou kartou. Pani predo mnou platila a zistila, že asi nebude mať dostatok hotovosti, tak sa predavačky normálne opýtala, či by sa predsa len nedalo platiť kartou a tá predavačka povýšeneckým hlasom: „hej, jasné, prečo by sa nedalo“ a do mňa vošli také nervy, že jej (tej predavačke) hovorím, lebo na začiatku kasy máte napísané, že sa to nedá, tak preto sa vás to tá pani opýtala a nemusíte sa k nej správať jak k handre a aj ostatní za mnou povedali, že hej, máte to tam napísané a tá predavačka: „to mňa nezaujíma, ja som to tam nedala“ ..tak jej hovorím, že mňa to tiež nezaujíma, kto to tam dal, ale môžte aj normálne odpovedať .. s tým súvisí aj ďalšia situácia zo školy, kedy po aule chodila prezenčka (kam sme sa hľadali podľa mena) a keď už bol koniec hodiny, videla som, že niektorí ešte nie sú zapísaní, tak som sa opýtala spolužiačky, či nevie, kde sedia a ona nato: „neviem, mňa to nezaujíma, ja už som zapísaná“. ÁNO, TOTO JE TYPICKÁ SLOVÁČ: MŇA SA TO NETÝKA, MŇA TO NEZAUJÍMA, MNE JE TO JEDNO – HLAVNE, ŽE JA MÁM VYBAVENÉ, NAPÍSANÉ, VYSTARANÉ .. žiadna ohľaduplnosť a ochota pomôcť. A z toho mi smutno najviac – každý myslí LEN na seba. (česť výnimkám)
29.2 zomrel môj spolužiak zo strednej, ktorý dlho čakal na darcu srdiečka a aj ho našli a začiatkom februára ho operovali, ale jeho organizmus ho neprijal .. proste bola som smutná z toho a z ľudí, akí sú zákerní a už som to nezvládla .. som veľmi citlivá a keď vidím zlé správanie ľudí, mrzí ma to.

Stalo ešte viac nepríjemných vecí, no nechcem to tu všetko rozpisovať, lebo už aj tak bude tento článok dlhý. Spomenuté situácie sa nestali v jeden deň, no postupne sa aj s frustráciou kvôli škole nabaľovali a – jednoducho, nevedela by som vám na mojom instagrame dávať, to čo som zvykla a to veselú náladu a kopu pozitivity a tak som sa stiahla, celkovo som znížila stretávanie sa s ľuďmi až k prítomnému bodu, kedy som (kvôli korone) ostala iba s Vikim. Nevadí mi to, práve naopak, musím v sebe všetko vyriešiť, zmieriť sa s tým, že nezmením celý svet na idylickú krajinu a že jediné, čo môžem zmeniť, je svoje okolie, ešte viac sa vyvarovať negatívnych ľudí a snažiť sa pozitívnym spôsobom ovplyvniť minimálne moje blízke okolie a cez instagram aj širšiu „verejnosť“.

Čo mi teda odstrihnutie od sociálnych sietí dalo? V prvom rade som si uvedomila, koľko veľa času mi zaberali instagram či facebook. V prvé dni to bolo divné, že po niekoľkých rokoch si nepozriem príbehy iných, nedám o sebe vedieť a nepridám dlhšiu dobu fotku. Dokonca mi prišlo aj zopár správ, že či som v poriadku, prečo nič nepridávam a kedy sa vrátim. Ďakujem za tieto správy a ani sme sa nenazdali, som späť. Mala som viac voľného času, ktorý som využila na knihy, seriály a oddych. Aj naďalej som chodila do školy, do posilky, jedla ovsené kaše, bola na káve s kamoškou, cestovala medzi Prešovom a Košicami, oslávila som spolu s Vikim naše ďalšie „výmesačie“, bola som voliť, doučovala deti, či riešila svoje akné, len som to nedávala „online“. Postupne som si uvedomila, že mi ten instagram nechýba až tak veľmi, ako som si myslela, pretože už som videla veľakrát, že si niekto dal „detox od sociálnych sietí“, no ja som sa na to nikdy cielene neodhodlala. Až to muselo prísť prirodzene. A som vďačná a viem, že aj do budúcna sa to môže zopakovať a nebudem sa toho tak báť. Áno, stratila som niekoľko sledovateľov, no „tí skalní“ sú tu stále so mnou a ja vám Ďakujem ♥

Taktiež ma to naučilo slobody v tom zmysle, že keď som sa s hocikým stretla, neriešila som, ako kávu správne „nastajlovať“, či ako urobiť čo najlepšiu selfie. Jednoducho som si užívala naplno prítomný okamih. Za posledný mesiac nemám v mobile odfotené ani jedno jedlo, ani jednu selfie (jedine ak pár fotiek môjho akné), žiadnu kávu, žiadne nastajlované fotky. Taký detox je fakt oslobodzujúci.

No a nakoľko máme všetko zavreté, nechodíme do posilky , rozhodla som sa opäť rozbehnúť projekt #cvicimsmiou a od pondelka – teda 23.03.2020 idem na mesačnú výzvu! Určite si ju pamätáte aj z minulého roku a pôvodne som ju chcela spustiť prvého marca, ale ako už môžte vidieť, nestalo sa. Ak sa chcete zapojiť, tu a tu je link, ktoré dve výzvy idem cvičiť. Budem veľmi rada, ak sa zapojíte aj vy a budeme sa tak opäť navzájom podporovať a motivovať! 🙂 (Samozrejme, môžte sa pridať kedykoľvek, keď sa dostanete k tomuto článku.)

A ešte by som rada niečo napísala k outfitu: Fotili sme ho spoločne so sestrou ešte na prelome februára a marca. Ako uvidíte na fotkách, postupne nám začalo pršať. Sranda bola, že som si akurát v to ráno umyla vlasy a pekne vychystala, no dlho mi to nevydržalo, lebo sme zmokli 😀 , ale to nevadí, fotky sa vydarili a ja ďakujem mamke za zapožičanie bundy a ľadvinky. Verím, že som vás týmto dlhým článkom neunudila a pokiaľ môžte, ostaňte doma a verím, že sa v pondelok „vidíme“ pri výzve! Vaša Mia ♥

P.S – o tom, čo robím počas karantény, tipy pre vás plus ako sa má moje akné, už chystám články, takže budú čoskoro online! 🙂