niektoré veci sa proste nemenia ..

Keď sme minulý rok z Anglicka odchádzali, nevedeli sme, či sa tu ešte niekedy vrátime a ako sa to celé vyvinie. No ale viete a vieme, sme tu opäť. Hneď v deň príletu sme sa šli prejsť po meste, či sa tu niečo nezmenilo. A veru veľké zmeny sa tu neudiali. V ASDE (obchod na štýl nášho Tesca) nás opäť obsluhovala tá istá milá Indka, na ulici sme stretli paniu, ktorá sa už tretí rok pri chôdzi rozpráva sama so sebou, pri stánku s ovocím a zeleninou stojí ten istý chlapík, pred McDonaldom bordel odpadkov, v podniku na rohu stále plno, červené telefónne búdky, sediaci Indi na lavičkách a zistenie, že melón je stále drahý a ľudia stále extrémne milí 🙂

Cestou autom do práce som dnes videla tú istú ženu, ktorá ráno behávala aj minulý rok, chlapíka, ktorý chodí pešo popri hlavnej ceste (naozaj neviem kam) ako aj minule, v rádiu počúvame tú istú rannú reláciu s tým istým moderátorom, z auta vidím študentov v uniformách, mužov v obleku, veľké množstvo kamiónov a levanduľové pole. Cítim sa trochu nostalgicky, ale aj šťastne zároveň. Som šťastná, že som opäť dostala túto možnosť byť tu, vyskúšať si život v zahraničí, spoľahnúť sa na seba a Vikiho, vžiť sa s iným prostredím, poznať nových ľudí a odniesť si krásne spomienky ♥

Ale jedna a dosť zásadná vec sa predsa len zmenila. Tento rok tu nie sme vo dvojici, ale vo štvorici! Ak čítate môj blog, či sledujte môj instagram, určite ste zachytili nejaké fotografie a články s mojou najlepšou kamoškou Lus a práve ona aj so svojím priateľom sú tu s nami. S Lus sa nám splnil sen, keď sme si už dávno vraveli, že aké by to bolo super spoločne brigádovať a po niekoľkých rokoch sa sen stal skutočnosťou! 🙂 A dokonca pracujeme na spoločnom mieste. Veľmi sa z toho teším a verím, že na toto leto budeme ešte dlho spomínať 🙂 (samozrejme, len v tom dobrom 😛 )

Ak by som mala zhrnúť prvý týždeň, vyskúšala som si novú prácu, oslávila s Vikim tri a pol roka spoločnej lásky, privítala Lus s Matúšom, ochutnala štvrtý druh čokolády a kúpila krásne posteľné prádlo, ktoré bolo v zľave z 13 na 5 libier a momentálne si fičíme na seriáli NARCOS. Ale pekne postupne 🙂

Jeden deň som bola pri hroznách. Moja úloha bolo triediť hrozno a kontrolovať, či nejaké nie je zhnité a po kontrole som strapec dala naspäť do umelohmotnej krabičky a posunula ďalej na pas, kde sa uzavrela fóliou. Kým som takú výrobu a produkciu nevidela na vlastné oči, vôbec som si nevedela predstaviť, ako to celé funguje. Keď sa pokazil stroj, poslali nás na inú linku a tam bola moja úloha nasledovná: dostala som veľký kartón hrozna v obrovských strapcoch a mala som ich nastrihať na menšie, skontrolovať ich a cca 2-3 strapce uložiť to umelohmotnej nádobky a poslať ďalej na pas. Čo sa týka práce, bolo to veeľmi jednoduché, ale bolo tam chladno. Ďalšia skúsenosť za mnou 🙂

Ale nakoľko sa cez agentúru v Jardoxe dozvedeli, že sme tu opäť, tak si nás poprosili a od pondelka sme na tom istom mieste, ako minule. Ani neviete, ako som sa na kolegyne tešila. I za jedno leto vznikli veľmi pekné vzťahy. S niektorými som sa vyobjímala a aj tu som zistila, že niektoré veci sa proste nemenia .. ♥

Ako ste mohli na instagrame vidieť ( ak ma ešte nesledujete – @alwayssmilingmia ), v nedeľu sme si boli s Vikim posedieť na večeru a osláviť 1278 dní zamilovanosti ♥ možno viete, že sa snažíme takmer každý mesiac niekam vyjsť a osláviť naše „výmesačie“, teraz tomu nebolo inak 🙂 ( minulý rok sme tu oslavovali 2 a pol roka, článok si môžte prečítať TU 🙂 )

V sobotu bol v meste opäť super program, pridám aspoň malú ukážku a ešte zopár sladkostí, ktoré sme vyskúšali 🙂 (neviem otočiť video, ale aspoň môžte počuť, ako skvelo hrali 🙂 )

Toľko z nášho prvého týždňa tu. Zatiaľ je všetko super, počasie je celkom teplé a sme radi, že sme tu. Verím, že články z Londýna vás budú baviť 🙂 budem pridávať rôzne príspevky, ale popri tom bude niečo ako tento, kedy zhodnotím a napíšem vám, ako sa tu máme a čo nové 🙂 Ešte veselý deň! Vaša Mia ♥