milí ľudia ešte nevymreli.

Vitaj marec a s ním predierajúce sa postupne teplejšie slniečko, ktoré dni razom rozžiari a rozveselí. Ľahšie sa nám vstáva, rýchlejšie oblieka, kávička na terase je chutnejšia, sukne sú kratšie, bundy tenšie, dni dlhšie a kvety farebnejšie.

Dnes by som sa chcela trochu „povenovať“ medziľudským vzťahom. Nech to znie akokoľvek stereotypne – ľudia na Slovenku sú závistliví, konzervatívni, trochu sebeckí a niekedy veľmi nepríjemní. Myslím, že to poznáme z vlastnej skúsenosti. No v tomto článku by som chcela upriamiť pozornosť na ľudí s dobrým srdcom, ktorých som v poslednej dobe stretla. ♥

Keď sme s Lus cestovali do Viedne, vo vlaku som vytiahla „miniverziu“ hry Človeče nehnevaj sa, hneď sme zaregistrovali, že tety oproti to veľmi zaujalo a tak nám to nedalo a Lus sa spýtala, či sa nepridajú k nám. Bolo to veľmi milé, pretože ani tie dve tety sa navzájom nepoznali a pri hre som sa cítila ako v kuchyni u jednej z nich s teplým čajom v ruke a vrátila som sa do detstva.

Tomu, čo idem práve napísať, ani ja sama nechcem uveriť, ale mne sa to stalo. Prišla som na poštu poslať jeden balík a za okienkom sedela príjemná pani s úsmevom na perách, nebol s ničím problém a ešte mi popriala pekný deň. A stáva sa mi to aj v obchodoch, že „natrafím“ na milú pani predavačku. Úsmev a ľudský prístup hneď človeku zlepšia deň.

Jedna celá príjemná kapitola v uplynulých mesiacoch bola rozhodne autoškola. Počas kurzu som nemala ani jednu negatívnu skúsenosť a ak sa rozhodujete ohľadom autoškoly, autoškolu VaV odporúčam!

Nesmiem zabudnúť na môjho skvelého trénera Sláva, ktorý je veľký motivátor a nie je tréning, na ktorý by som sa netešila. I keď mi „dáva do tela“ viem, že sa mu v budúcnosti poďakujem.

A potom je tu Viki, skvelá rodina, úžasní priatelia a vy čitatelia – vďaka ktorým je tento svet krajší a lepší ♥ Takto na koniec by som len chcela napísať, že ma mrzí, ak ľudia svoj vnútorný boj či negativitu prenášajú na druhých. Mali by sme si navzájom robiť situácie príjemnejšie a stretnutia milšie.

Aké máte skúsenosti vy? Kľudne mi zanechajte komentárik 🙂

A ešte málo k outfitu. Bol fotený 17.2, no napriek dátumu to bol krásny slnečný deň a ja som sa mohla len takto v šatách prechádzať pod Tatrami. Fotila ma moja sestra, ktorá sa občasne stane mojou osobnou fotografkou. (dikičko Radka ♥) Bože, ako ja milujem Tatry a koľkokrát prídem domov, len tak sa na ne dívam a nasávam tú magickosť. Ale aby nebol článok veľmi dlhý, vrhnime sa už na fotky!