mám pocit, že som stará.

Dobre, dobre, ešte pred tým, ako si pomyslíte: „ty a stará? veď máš 24 rokov, máš celý život pred sebou!“ by som to chcela objasniť. Áno, uvedomujem si, že mám celý život pred sebou, v júni ukončím vysokú školu a začína nová kapitola môjho života. Na začiatok by som dodala, že nemyslím tým, že sa cítim staro, práve naopak, skôr ide o moje predstavy, kedy a čo by som chcela dosiahnuť. No a práve o tom by som sa rada rozpísala viac a budem rada, ak zanecháte komentár, či sa tak cítite aj vy.

Predstava, ktorá ma drží už niekoľko rokov je taká, že do 30 by som chcela byť vydatá a mať založenú rodinu. Nie preto, že by sa to malo takto v spoločnosti robiť, ale preto, pretože to tak cítim. 30ka je pre mňa istou pomyselnou hranicou, ktorá určuje krok vpred v mojom živote. V júni oslávim 25 rokov, takže jednoduchá matematika – ostáva mi 5 rokov. Na to, aby som stihla všetko, čo chcem, mi to pripadá málo. Najradšej by som teraz mala tak 22,23 a začala riešiť, čo po škole.

Ak si to zoberieme z praktického hľadiska, založiť rodinu by som si chcela až vtedy, keď už budem mať s manželom niečo svoje, resp. aby sme si mohli povedať, že vieme dieťa zabezpečiť a postarať sa oňho. Určite budeme riešiť hypotéku ako väčšina mladých, čo je smutné, ale je to tak. Už len na začiatok je potrebný dosť veľký obnos peňazí, ktorý so slovenským platom budeme šetriť niekoľko rokov. Do toho nájom, cestovanie, svadba, stále prídu nejaké výdavky, ktoré nám z ušetreného odoberú a bude sa to predlžovať. Ja viem, že nemôžem mať všetko hneď, ale pripadá mi to všetko vzdialenejšie ako 5 rokov. Možno sa môj pohľad na veci počas rokov zmení, možno posuniem svoju pomyselnú hranicu, možno odídeme do zahraničia a možno otehotniem o 3 roky. Ktovie, sama som zvedavá, čo ma čaká. Aj mám obavy, aj sa teším. No určite viem, že to bude parádna jazda.

Fotky od Sašky ste už na mojom blogu mohli vidieť minulý mesiac. Veľmi sa mi páčili a tak sme sa dohodli, že vymyslíme opäť niečo spoločne. S počasím to vyzeralo všelijako a koniec aj počas samotného fotenia bolo aj zamračené, aj svietilo slnko. No myslím, že sa to opäť veľmi pekne podarilo. Saši, ďakujem! 🙂 Zvolila som jarný outfit v podobe kvetovaných šiat, krémovej bundy, ružových tenisiek a doplnkov. Pri kostole bol krásny rozkvitnutý strom, tak sme urobili zopár záberov aj pri ňom. Mimochodom, dnes som si bola vyzdvihnúť svoju vytlačenú diplomovú prácu, takže som o krok bližšie k ukončeniu štúdia. A taktiež som po niekoľkých mesiacoch sedela na teraske a popíjala si kávičku. Pocit na nezaplatenie. Majte ešte veselý deň. Vaša Mia ♥