HALLSTATT. rozprávková krajina.

Ahojte! Tak ako som sľúbila, prinášam vám článok s množstvom fotiek z Hallstattu. Ako sme sa tam dostali? Prečo sme tam šli? Stálo to za to?

Ľuboša už určite z môjho blogu poznáte. Naše úplné prvé fotenie sme absolvovali v Chorvátsku pred 2 rokmi, kedy som uňho na facebooku vyhrala Valentínske fotenie a spoločne sme navštívili Plitvické jazerá, ktoré boli nádherné a vždy veľmi radi na tento výlet s Vikim spomíname. No mám tak trochu pocit, že Hallstatt bol ešte o čosi silnejší zážitok.

Z Prešova sme vyrazili v piatok ráno o 7 a cesta trvala aj s prestávkami cca 10 hodín, čo bolo miestami už fakt dosť, ale akonáhle sme už boli obklopení Alpami, obdivovali sme prírodu, posledná hodinka zbehla ako nič. Niektorí ste sa pýtali na ubytovanie, tak TU je link. Izby boli pekné, čisté – jednoducho všetko bolo tak ako je na fotkách 🙂

Ešte v piatok večer sme okolo pol 6 vyrazili priamo do Hallstattu, nakoľko toto ubytovanie je trochu ďalej. Proste vau! Na instagrame som videla veľa fotiek z tohto miesta, no naživo to malo úplne inú atmosféru. Farebné domčeky, čistá voda, hory, uličky, obchodíky, kaviarne, hotely, kostoly, výhľady, turisti, príroda zaliata slnkom, vôňa jedla. Proste nádhera!

Nafotili sme fotky na rôznych miestach, šťastie bolo, že slnko zapadalo až pred 8, ľudí bolo čoraz menej a nebola zima. A áno – na ujasnenie – do Hallstattu nás Ľuboš pozval preto, aby sme nafotili opäť fotenie vo dvojici. My sme sa už minule smiali, že fotky z Chorvátska boli naše predsvadobné, no za tie dva roky sa nič nezmenilo, takže tieto sú naše druhé predsvadobné 😀

Na druhý deň ráno sme vstávali o 4, aby sme stihli východ slnka. Do Hallstattu sme prišli pred pol 6 a boli sme tam sami 😀 Bolo 5°C, čo nebola úplná sranda, ale sledovanie, ako slnko pomaly „zalieva“ dedinku, bolo na nezaplatenie. To vstávanie stálo za to! Nemuseli sme čakať, kým nebudú na fotke žiadni turisti, pretože tých pár ľudí, ktorí sledovali východ slnka s nami, nám na fotkách nevadili 🙂 Do 9 sme všetko potrebné nafotili a stihli sme to akurát, pretože turistov postupne pribúdalo. Inak, je tam možnosť lanoviek, ktoré vás vyvezú a máte jedinečný výhľad, no kvôli času sme to nestihli. Predsa len – čakalo nás ďalších 10 hodín späť domov 🙂

Nakoniec by som sa chcela veľmi pekne poďakovať Ľubošovi, že mi splnil malý cestovateľský sen, môjmu Vikimu, že s fotením nemal žiaden problém, ba povedala by som, že sme si to obaja užili a ďakujem Ježiškovi za krásne počasie, šťastnú cestu a skvelé spomienky ♥ Ak sa vám naskytne príležitosť navštíviť toto miesto – neváhajte, pretože za to stojí! Vaša Mia ♥

P.S – samotné fotografie od Ľuboša budú niekedy v ďalšom článku 🙂