deti dnešnej generácie.

Ahojte! Už je to nejaký ten mesiac, kedy som sem nenapísala žiaden nový článok, ale je čas to napraviť. Leto som mala krásne a keď sledujete môj instagram, viete, že som sa ho snažila využiť čo najviac, pretože to bolo posledné leto pred nástupom do práce. Som učiteľka a dnes sa trochu rozpíšem o (niektorých) deťoch dnešnej generácie.

Ešte predtým ako sem napíšem zopár mojich myšlienok a postrehov, by som chcela dodať, že nie je to mierené na školu, kde učím, nehádžem všetkých žiakov do jedného vreca a nikoho nechcem uraziť. Sú to len moje postrehy, nakoľko sa medzi žiakmi pohybujem. Možno mi dáte za pravdu a možno budete nesúhlasiť. Každopádne, je to môj blog a moje myšlienky.

Začnem úplne jednoduchým príkladom: Ak by som ja ako žiačka pred, dajme tomu, 10 rokmi vyrobila prúser a moji rodičia by sa poznali s riaditeľom školy, veľmi by som sa bála a bolo by mi trápne, že svojím spôsobom zahanbujem aj mojich rodičov. Ak vyrobí prúser žiak dnes a rodičia sa s riaditeľom poznajú, žiak to využije vo svoj prospech a začne na učiteľa útočiť, či vie, kto je jeho otec/mama a on z toho výjde ako víťaz a nie ako porazený, pretože ocko/mamka to vybavia.

Z čoho mi je najviac smutno je, že sa niekam vytratil rešpekt a úcta k učiteľovi, jeho práci a snahe. Sledujem, ako sa správajú dnešné deti a miestami sa to nedá ani porovnať s mojou generáciou, keď som chodila na základnú či strednú školu. Žiaci nepoznajú hranice medzi tým, čo je ešte v rámci srandy a čo už je cez. Nedávno sa mi stalo, že žiaci vyrušovali, tak som sa ich opýtala, či im tu nevadím a odpoveď od jedného z nich bola, že áno. Bez náznaku uvedomenia si, že to prehnal a nemal by také veci hovoriť.

Nezdravenie sa, klamanie do očí, nerešpektovanie pravidiel tu boli stále, nehovorím, že predtým boli žiaci 100percetní a nikdy nič nevyviedli, ale určite to nebolo v takej miere. Dnes sa v niektorých prípadoch nemôžem spoľahnúť na rodičov, že svojim deťom dohovoria, pretože dohovoria skôr mne a žiak bude vždy dobrý. Je to zvláštne ako sa to z generácie na generáciu mení. Lepším smerom? Nemyslím si.

Sú veci, kedy som vďačná, že žijem v dnešnej modernej dobe, ale sú situácie, kedy to niekedy bolo oveľa lepšie. Na jednej strane je fajn, že sa všetko modernizuje, ale žiakom sa čoraz menej chce písať perom, pretože sa im páčilo vyučovanie online, kedy im bolo veľa vecí poslaných, stačilo si to prečítať a vec bola vybavená. Najlepšie by bolo, ak im všetko – ľudovo povedané – padlo z neba. Ale je potrebné na sebe pracovať, zlepšovať sa, posúvať sa, mať ciele a nestagnovať.

Ja mám veľmi rada svoju prácu, baví ma veci vysvetľovať, vidieť, že som mohla niekoho niečo nové naučiť, inšpirovať a som vďačná za každú spätnú väzbu, že to, čo robím, má význam. Práca učiteľa má nesmierny význam a dôležitosť. Je veľa situáciíí, ktoré by som tu mohla opisovať, no chcela som poukázať na vnímanie role učiteľa niekedy a dnes a o (niektorých) deťoch dnešnej generácie. Kľudne mi môžete zanechať komentár či už z pohľadu žiaka, učiteľa alebo rodiča. Vidíte to rovnako/inak?

A ešte pár viet k outfitu, ktorý je ideálny na teplý jesenný deň. Šaty som si kúpila v Reservede, doladila rifľovou bundou z Terranovy, topánky z CCC a opasok zo ZoomFashionOutlet. Ružovú mám veľmi rada a práve aj takto sa dá outfit oživiť, pretože jeseň už dávno nie je o tmavých farbách. Ďakujem, ak ste sa dostali až sem a prajem Vám ešte veselý zbytok dňa! Vaša Mia ♥