4 roky. milujem ťa.
17.12.2014 bol deň, kedy sa dvom osobám zmenil život. Zo začiatku to neboli žiadne veľké zmeny, no ich vzťahom to nie raz poriadne zamávalo. Chceli to niekoľkokrát vzdať .. Mysleli, že dané problémy sú neprekonateľné. Ale zvládli to, prešli si tým a teraz sú veľmi šťastní. Ja a On.
Pamätám si, ako sme sa každé ráno stretávali, keď sme šli do školy. Doteraz si robíme srandu, že som chodila vonku s Vikiho spolužiakom a trvalo mi polroka, kým som Vikimu prijala žiadosť na facebooku. No ja doteraz neviem, prečo som to neurobila skôr. Spriatelili sme sa a začali sme sa každý piatok stretávať vo štvorici. (Ja, Lus, Viki a Šimon) Ani neviem, ako k tejto tradícii prišlo, ale trvalo to cca rok. Boli sme veľmi často v kontakte. Bola som na jeho stužkovej a dozvukoch no a vtedy sa v nás niečo zlomilo a povedali sme si: „skúsme to.“
Úprimne, začiatky boli náročné a zistili sme, že to ako sme sa k sebe správali ako kamaráti je úplne iné a trvalo nám vyše roka, kým sme prišli na to, čo komu vadí, čo sa komu páči a vlastne aj chvíle, kedy sme to chceli vzdať, boli práve počas tohto prvého roka. Čo nám dosť „pomohlo“ bolo, že som zmaturovala a šli sme prvýkrát do Anglicka. Boli sme odkázaný jeden na druhého, museli sme sa o seba postarať. Zblížilo nás to. Doteraz mi pripadá zvláštne, že aj napriek tomu, že to nebolo zo začiatku ružové, sme ani na sekundu nezaváhali, či to zvládneme a čo nás vlastne čaká. Keď sme sa vrátili, začali sme spolu bývať a spolu vlastne bývame doteraz, no s tou zmenou, že teraz sme už sami, predtým sme bývali v dvojizbáku a v tej druhej izbe býval vždy niekto iný.
Keď si to tak retrospektívne zoberiem, mali sme opačný postup. Vzťah väčšiny párov je v začiatkoch ružový, všetko je super a postupne dochádza k rôznym problémom. My sme si všetkými „škaredými“ vecami prešli na začiatku (dúfam) a každý náš ďalší spoločný rok je krajší a krajší. Jednoducho si na seba trebalo zvyknúť, počúvať toho druhého, upustiť z tvrdohlavosti a rešpektovať sa navzájom.
Viki je starostlivý, vtipný, spoľahlivý, úprimný, nekonečne milujúci a pracovitý. Vo veľa veciach sa skvele dopĺňame spoločne dokážeme fungovať kdekoľvek vo svete. Jasné, že aj teraz sa pohádame a chvíľu sa nerozprávame, ale nikdy nie nadlho. Záleží nám jeden na druhom, ak sa niečo deje, porozprávame sa o tom. Keď je treba – aj 2 hodiny. Snažíme sa tomu druhému vyjsť v ústrety, poradiť mu, jednoducho – byť tu jeden pre druhého.
Úprimne, som veľký nervák a aj maličkosti ma dokážu nahnevať a preto sa niekdy čudujem, že to Viki so mnou zvláda. Som veľmi vďačná, že ma podporuje v blogu, fotí ma a radí mi. Skvelo sa s ním nakupuje a dokonca som ho čo-to naučila aj navariť. Nehovorím, že máme dokonalý vzťah, ale staráme sa oň, záleží nám na ňom a nechceme to len tak vzdať. Možno vyzniem smiešne, ako tu ospevujem náš „iba“ 4-ročný vzťah, ale ja v nás verím a teším sa na všetko, čo nás ešte len čaká. Milujem ťa. ♥
Moji milí čitatelia, prajem vám, aby ste si aj vy našli svoju polovičku a zažili pocit, že ste naozaj milovaný, pretože i keď láska nie je vždy ružová a sem-tam zabolí, stojí za to!
